Oboznámenie so spracovaním osobných údajov - GPDR Čítaj viac
Články / Príspevky

Malofatranská stovka

Jedného dňa sme sa s bratom Jožom rozhodli, že pobežíme MF 100 a …dnes už stojíme neveriacky na štarte. Snáď prvýkrát porušujeme naše „zlaté pravidlo“ – štartovať z prvej línie, keďže nás prišla vyprevadiť Jožova priateľka, s ktorou si do výstrelu hrkútali. Z pozície takmer na chvoste pelotónu som bola nervózna asi len ja. Dívam sa na všetkých tých „spolubláznov“- bežcov :-). Obzerám si ich batohy/vesty a zisťujem, že s Jožom máme asi tú najväčšiu z najmenších. Do 12l vesty sme si okrem povinnej výbavy nabalili i uterák a ja i náhradné spodné prádlo. Na registrácii nám totiž oznámili, že jeden potok sa po výdatných dažďových zrážkach premenil na rieku a tak museli natiahnuť lano a mi pôjdeme cez tú rieku a vodu budeme mať tak po pás :-( Myšlienku, že od 14-tich km zvyšok trate budem behať v mokrých botaskách a oblečení som okamžite zavrhla a začala som hľadať mikropriestor, kde by som si zbalila náhradné „ diely“ :-)

Výstrel…zapíname hodinky a ideme. Moja nervozita zo zlej štartovacej pozície silnie ako i túžba aspoň ako-tak to vylepšiť. Pridávam. Tempo 4:50, 4:21 min/km. „Si sa zbláznila“. Kričí Jožo, ktorý so mnou drží krok a neveriacky krúti hlavou. Snažím sa mu vysvetliť, že sa pokúšam aspoň trochu dostať dopredu, aby som potom mohla kľudne spomaľovať, až na to príde. Rýchle tempo sa mení asi po 2 km na rýchlu chôdzu, keď sa pred nami postaví svah. Situácia je vážna, preto vyberáme palice, ktoré už viac nepúšťame z rúk. Nielen pre kopce a prevýšenie, ale hlavne pre blato, bahno, bažiny, blato a blato. Jeden krok vpred, pol kroka sklz dozadu. Ihneď vyzerám - a nie len ja - ako zápasníčka v blate. Blato v očiach, na rukách, nohách a o 10 km i na zadku, keď som neustála blatistý terén a skončila som na zemi. S Jožinom sa lúčime, je rýchlejší v „zjazdoch“, tak si poprajeme pohodový beh a ideme každý sám.

14.km…a je to tu. Potok/rieka. No, nevyzerá až tak hlboko, ako široko. Nevidím nikoho vyzúvať sa a zisťujem, že voda je miestami maximálne po lýtka. Na druhej strane je prvá občerstvovačka. Je tam veľa ľudí - divákov a fandov. Tak zabúdam na svoje suché nohy, nádych- výdych a bežím cez vodu čo najrýchlejšie. Hneď som sa prebrala, voda bola riadne studená. Na občerstvovačke sa dlho nezdržujem, pretože mi je zima na mokré nohy. Tak jeden hlt kofoly a ide sa ďalej.

Počasie nám prialo. Ani zima ani veľmi teplo. Terén sa vždy menil, ale vždy rovnako. Buď sa „liezlo“ hore, alebo sa spúšťalo dolu :-) Predstava, že človek nemôže zablúdiť pre množstvo bežcov, nevyšla. Pomerne rýchlo sa bežci roztrúsili a boli úseky, kde nebolo nikoho vidieť ani vpredu, ani vzadu. Zatiaľ ma nikto neobehol a mne sa podarilo obehnúť zopár bežcov a bežkýň. Mám dobrý pocit :-) Značenie trate na môj vkus veľmi slabé. Tak som si nechtiac zabehla na nejakú skalu po reťaziach, kde mi na vrchole turisti oznámili, že tadiaľ nikto nebežal. Toľko sprostých nevypovedaných slov... tak po reťaziach naspať dolu a hľadať nejakú odbočku a dúfať, že ma nedobehli zasa všetci tí, ktorých som obehla ja. Stratila som cez 10 minút :-(

Asi v polovici trate stretávam Jiřiho s ktorým bežíme takmer do konca spolu. Je to chlapík, ktorý ten beh fakt berie vážne. Vysypal na mňa americké www stránky z ktorých čerpá rady, inšpirácie. Vysvetlil mi, že by som si miesto ionťáku mala sama pripraviť nápoj na „mieru“ – presne vedel koľko gramov a čoho treba zamiešať do vody… taký bežecký mág :-) Až som mala pri ňom výčitky, že ja beh beriem tak ľahkovážne bez vedy ako psychohygienu :-) S Jiřim sme sa rozdelili v mojom cieli a jeho skoro polovici trate- on bežal 112 km dlhú trať. Stihol mi ešte porozprávať o kráse ultra behu javornická100, ktorú si vraj musím zabehnúť :-).

V cieli mi oznamujú, že som 2. žena a 1.v kategórii. Jožo mi máva už prezlečený a najedený. Naložil mi 30 min. Ale keby som nebola zablúdila… :-) Jeme, pijeme, rozprávame sa spolu i s ostatnými bežcami. Oznamujú nám, že musíme počkať na vyhlásenie, kým nedobehne 3. žena. Na to Jožo, že som mala bežať pomalšie, aby sme nemuseli čakať :-) Čakáme vyše hodiny a potom sa s 1.ženou dohodneme, že už viac čakať nebudeme. A tak nás vyhlásili bez 3. ženy :-) Jožin dobehol na krásnom 15. mieste v celkovom poradí.

Eva Čurlejová


Komentáre

Žiadne komentáre.

Komentár môžu pridávať len registrovaný a prihlásený uživatelia Prihlásiť sa

Vyhľadávanie