Oboznámenie so spracovaním osobných údajov - GPDR Čítaj viac
Články / Príspevky

6-hodinový beh Sri Chinmoy Košice 2017

  • Zuzka Bradovková
  • 23/10/2017
  • 0 Komentáre
  • Zdroj: neuvedený

6-hodinový beh Sri Chinmoy Košice 2017

Kto čítal knihu „Môj dlhý beh“ o Danielovi Orálkovi, určite mi dá za pravdu, že po prvej kapitole mal chuť obuť si maratónky a bežať do Sparty. U väčšiny z nás to však zostane nesplneným snom, avšak aj hnacím motorom....

Keďže ja som bežec, ktorý urobí viac kilometrov na pretekoch ako na tréningoch, pevná vôľa u mňa zohráva veľkú úlohu, dokonca väčšiu, ako nabehané kilometre za mesiac. Beh samotný pre mňa znamená relax, úplné vypnutie a načerpanie energie. O tom, že sa vždy počas pretekov s niekým zoznámim, už ani písať nemusím, vie to každý J.

Ultramaratóny mi však zostali vŕtať v hlave, odkedy som si o Danielovi čítala. Keďže málokedy, vlastne nikdy, som ešte maratón nebežala naplno, v cieli som vždy mala pocit, že ešte by to šlo aj ďalej...a tak, keď kamarátka Evka Marková dala na Facebook (moju obľúbenú sociálnu sieť) informáciu o blížiacom sa 6-hodinovom behu, začala som reálne uvažovať, že by som si svojich prvých 46 km zabehnúť mohla. V klube sme sa o tom chvíľu bavili a nakoniec sme sa s kamarátom Andrejom rozhodli, obaja čerství štyridsiatnici, že sa veru za naše jubileum odmeníme, a zabehneme si na Aničke krásnych 6 hodín.

Zatiaľ čo Andrej je bežec-borec, dosahujúci vynikajúce časy, jeho cieľ bol jasný. Chcel zabehnúť 70 km (čo sa mu takmer podarilo, chýbalo ozaj pár metrov). Ja som sa pohybovala v oveľa skromnejších číslach, mojím snom bola už spomínaná 46tka. A tak sme sa v jednu zahmlenú sobotu – konkrétne 21.10. - postavili spolu s ostatnými bežcami na štart 6-hodinového behu. Začiatok behu sa niesol v znamení jemnej hmly, psích výcvikov, i pretekov, hojnosti chodcov, detí, i cyklistov. Keď tri hodiny po štarte začalo pršať, park sa vyprázdnil a zostali sme už len my – bežci. Bežalo sa výborne, o občerstvenie bolo ozaj kráľovsky postarané, nemali sme žiadny problém. Andrej bežal skutočne fantasticky, darilo sa mu výborne, aj som po istom čase prestala počítať, o koľko kôl ma predbehol. Jeho manželka Ivka nám na povzbudenie priniesla fantastický koláčik, takže si určite viete predstaviť, čo nám na občerstvovačke najviac chutilo.... Ivka nebola jediná z klubu, ktorá nás prišla povzbudiť. Svojou prítomnosťou nám spestril preteky aj náš predseda Zdeněk, ktorý okrem povzbudzujúcich slov priniesol aj fotoaparát, a spravil prekrásne fotky.

Kilometre sa kopili, čas sa míňal. 6 hodín zbehlo rýchlejšie, ako sme si na začiatku mysleli, a keď nám pri poslednom kole dali do ruky vlajočku s naším štartovným číslom, bolo jasné, že o pár minút sa preteky končia. Zaznel signál, a bol koniec. Vlajočku sme nechali na mieste, kam sme dobehli, a šli sme sa prezliecť. Na zohriatie nám dobre padol fantastický guláš, ďumbierový čajík, káva. Vyhodnotenie prinieslo prekvapenie. Vďaka skromnej ženskej účasti som sa so svojimi 48 kilometrami umiestnila na 3. mieste vo svojej vekovej kategórii. Andrej vo veľkej konkurencii obsadil tiež fantastické 3. miesto. Z Aničky sme odchádzali spokojní a šťastní, že sme si splnili jeden malý sen..... J


Komentáre

Žiadne komentáre.

Komentár môžu pridávať len registrovaný a prihlásený uživatelia Prihlásiť sa

Vyhľadávanie